• Slideshow
  • Slideshow
  • Slideshow

História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427, (Hyznow) v súpise daní, ale obec je určite staršia nakoľko sa v obci nachádza ranogotický kostol z druhej polovice 13. storočia. Vznikla pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom. Pôvodne patrila do panstva Jelšava, čo jasne vyplýva z opisu hraníc Plešivského panstva z roku 1243. Tu sa spomínajú územia Chyžné, Lubeník, Mníšany (osada obce Magnezitovce) a Kopráš spolu. Obec založili a pôvodne ju obývali baníci zakladaných baní v doline Jelšavy

Chyžné bolo stále poddanskou obcou, po spustošení v roku 1556 bola 40 roko poplatná Turokom. V 16. storočí patrila do Muránskeho panstva. Obyvatelia pracovali v okolitých baniach a hutách, povozničili, časť sa zaoberala chovom oviec. 

Ďalšie podoby názvu obce v priebehu histórie:

1551 Hysnyo, 1557 Chisno, 1573 Chysne, 1584 Kysnow, 1773 Chissno, 1808 Chyžno, 1920 Chyžné, maď. Chyzsnyo, Hizsnyó.

Baníctvo a železiarstvo podmienilo prudký rozvoj obce v 16. - 18. storočí. Z týchto čias ostali názvy niektorých častí chotára – Banský vŕšok, Hutné, Klinčiareň. Neskôr okrem poľnohospodárstva viacerí obyvatelia pracovali v železiarskych podnikoch na Chyžnianskej Vode. Výnimočným zamestnaním obyvateľstva bolo furmanstvo.

So svojimi ničivými dôsledkamizasiahla I. svetová vojna ja život v Chyžnom (1914 – 1918). Hospodárstvo sa preorientovalo na vojnové s rozličnými obmedzeniami a opatreniami. Nepriamym dôsledkom vojny boli i živelné katastrofy, najmä požiare a šírenie sa rozličných epidemických chorôb.Okrem hmotných a iných škôd nemenšie spôsobila vojna i v oblasti morálky. Koniec 30. a prvú polovicu 40. rokov 20. storočia v dejinách ľudstva vypĺňajú udalosti druhej svetovej vojny.

Odpor proti fašizmu vyústil na Slovensku do povstania, ktoré oznámil Slobodný vysielač v Banskej Bystrici 29. augusta 1944. Obyvatelia Muránskej doliny vrátane Chyžného sa s nadšením postavili na stranu povstalcov. V obci vznikol národný výbor. Dňa 28. septembra prišla do Chyžného 35 – členná partizánska jednotka. Nemecké velenie poslalo na potlačenie povstania dobre vyzbrojené a špeciálne vycvičené vojsko. Koniec decembra 1944 a začiatok januára 1945 sa niesol už v znamení blížiaceho sa frontu od Maďarska. Obyvatelia v strachu pred frontom v neprístupných miestach tunajších lesov si stavali bunkre, v ktorých sa mienili skrývať počas frontu. Dňa 22. januára 1945 prišla do Chyžného prvá hliadka Červenej armády. Život obyvateľov Chyžného, podobne ako iných obcí na oslobodenom území začal plynúť v mierových podmienkach, hoci mier nastal až 8. mája 1945 po totálnej porážke fašistického Nemecka a jeho spojencov. Chyžné prestalo byť pohraničnou obcou a finančnou strážou umiestnenou v kaštieli na Chyžnian Vode, pretože hranice s Maďarskom sa posunuli tam, kde boli pred viedenskou arbitrážou.


V roku 1950 bolo v obci založené JRD. V roku 1972 sa dokončuje kultúrny dom. V roku 1907 bolo v obci založené Potravné družstvo. V roku 1925 si založili obyvatelia Úverné družstvo, fungovalo do roku 1966. V obci fungovalo mliekárenské družstvo. V roku 1937 si postavilo novú budovu na spracovanie a výrobu masla a syrov. Zlikvidované bolo v roku 1953.

Po druhej svetovej vojne mala škola v Chyžnom dve triedy a dvoch učiteľov. Pre malý počet detí bola v školskom roku 1947/48 zrušená druhá trieda. V prvej triede sa vyučovalo s 25 až 28 žiakmi. Od 1. júla 1963 začal Okresný stavebný podnik v Rožňave opravovať budovu i učiteľský byt. Pre nedostatok peňazí sa pokračovalo až od 1.1.1967. Budova bola hotová v roku 1968. Boli v nej dve triedy, 2 prezliekárne, 2 žiacke WC a jeden učiteľský, riaditeľňa s kabinetom, predsieň, chodba, pod časťou jednej triedy pivnica. V roku 1968 bolo postavené oplotenie záhrady, školská a učiteľská dreváreň. V opravenej budove školy sa učilo od roku 1968 do roku 1976, kedy bola v Chyžnom zrušená. Materská škola bola otvorená v Chyžnom roku 1952. V 1962 roku bola vybudovaná nová budova s kompletným vybavením. V roku 1992 bola zrušená pre malý počet detí. Budova stojí nevyužitá.

Od roku 1994 slúži svojmu účelu prestavaná budova požiarnej ochrany na dom smútku.

Symboly obce

Chyžné, ako všetky obce na Slovensku, používala v minulých storočia v obecnej administratíve vlastnú pečať s osobitným znamením.

Pre obec sa podarilo nájsť dve pečate. Staršia je z roku 1621 a overuje záznam z 21.2.1653 v Protoc. Pechelanium, ktorá sa nachádza v archíve evanjelickej cirkvi v Revúcej. Pečať Chyžného potvrdzuje tento zápis nielen v mene farníkov obce Chyžné, ale aj v mene farníkov obcí Mníšan a Lubeníka.Na kruhovej pečati v erbovom štíte so zaokrúhleným spodkom je nad mesiacom osemcípa hviezda. Kruhopis pečate: SIGILUM  CHI (zno) AD · 1621. (Pečať Chyžné roku Pána 1621).

Druhá, mladšia pečať pochádza z Altenburgerovej zbierky pečatí v MOL (Magyar Országos Levéltár – Štátny archív) v Budapešti, fond Gemer.

Na kruhovej pečati s kruhopisom: SIGILLUM VOMMUNITATIS · CHISNO · 1830* (Pečať obce Chyžné 1830) sú v dolnej časti skrížená kosa a hrable vedľa sekery a nad tým obilný snop vedľa úľa, z ktorej vylietava šesť včiel. Pečať pôsobí veľmi preplnene, ale objednávateľovi zrejme išlo o čo najvernejšie vyjadrenie charakteru obce. Časový rozdiel medzi dvomi pečaťami je vyše 210 rokov. Samozrejme pre návrh erbu obce budeme vychádzať z heraldických pravidiel – čím starší heraldický zdroj, tým cennejší erb – zo staršej pečate, ktorá. Obsahuje pomerne rozšírené heraldické znaky – osemcípu hviezdu a mesiac, ale v obecnej heraldike na Slovensku v uvedenej forme sú zriedkavé a preto navrhovaný erb bude jedinečný.

V kresťanskej ikonografii znázorňovali hviezdy dianie na nebi. Pannu Máriu zobrazovali často nielen ako stojí na cípe mesiaca, ale aj s gloriolou v podobe koruny z hviezd. Nespočetné hviezdy symbolizovali nespočetné Abrahámovo potomstvo. Krista symbolizuje „jasná hviezda ranná“. Známa je betlehemská hviezda, ktorá priviedla k jasliam troch kráľov z Východu. Osemcípa hviezda je znakom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Pravdepodobne preto sa dostala aj do znaku historickej pečate obce. Mesiac samostatne je symbolom opakujúcich sa zmien, rastu, ubúdania, smrti a znovuzrodenia. Najčastejšie sa pokladá za ženský element. V kresťanskej ikonografii sa s Mesiacom často spájala Panna Mária, či už stojaca alebo tróniaca na mesačnom kosáku, čo v oblastiach historického Rakúska pripomína víťazstvo nad Turkami. Heraldické zobrazenie Mesiaca pramení podľa Böcklera (1688) v tom, že sto Romulových radcov nosilo na topánkach polmesiac v podobe písmena C „na znak toho, že všetko, čo sa pod mesiacom nachádza je pozemské a márne.“ Kombinácia znakov hviezdy a mesiaca teda vytvára zložitý symbolický komplex, ktorý bol už veľmi skoro v heraldike aplikovaný. Preto aj navrhovaný erb obce Chyžné je svojim obsahom hodnotný a vhodne sa zaradí do radu obecných erbov Slovenska.

Erb obce Chyžné

V modrom štíte nad polmesiacom s tvárou osemhrotá hviezda, všetko zlaté.Farebná kompozícia vychádza z nasledovnej úvahy: štít erbu modrý, nakoľko je to farba oblohy, diaľky, čistoty. Modrá farba je tak isto znamením všetkého fantastického, nadzemského. Žltá farba predstavuje večnosť a premenlivosť (hviezda – večnosť, mesiac – premenlivosť).

Pečať obce Chyžné
Okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC CHYŽNÉ.

Vlajka obce Chyžné pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/6), modrej (1/6), žltej (2/6) a modrej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny jej listu. 

Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od ktorých možno odvodiť ďalšie.

Štandarda starostu obce Chyžné má takmer podobu štvorca, jej výška sa však proporčne rovná výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie obkolesené pruhmi obecných farieb. Čiernobiele zobrazenie farieb na erboch je riešené šrafovaním a bodkovaním. Pre erb obce Chyžné : zlatá farba – bodkovanie, modrá farba – šrafovanie vodorovné. 

Znaková zástava obce Chyžné je zástava (vlajka), pri ktorej je obsah erbu premietnutý na textil v tvare obdĺžnika, pričom pomer výšky a šírky zástavy (vlajky) je totožný s pomerom výšky a šírky erbu. 

Kombinovaná koruhva obce Chyžné je kombináciou vlajky obce so znakovou zástavou, ale je upevnená na priečnom rahne a vyťahuje sa na stožiar pomocou lanka. 

Od obecnej pečate je možné odvodiť okrúhle pečate s obecným symbolom, kde stred ostáva nezmenený. Mení sa kruhopis, ktorý môže znieť:
- CHYŽNÉ · STAROSTA ·
- CHYŽNÉ · OBECNÝ ÚRAD ·
- CHYŽNÉ · OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO ·

Trocha z histórie
Kultúrny život počas I. ČSR sa sľubne rozvíjal, aj keď v obci nebolo ani hudobné ani spevácke teleso, a teda ani tradície tohto druhu. Kultúrne dianie súviselo s tvorbou programu na školské a verejné oslavy štátnych sviatkov, rozličných výročí a celoslovenských osláv, najčastejšie tých, ktoré súviseli so životom a dielom S. Tomášika. Neodmysliteľnými zložkami spoločenského života občanov bola hudba, spev a tanec, najmä v oblasti spoločenskej zábavy a divadelné predstavenia v oblasti kultúry. Hudbu produkovali cigáni, a to už v 2. polovici 19. storočia. Spevácky krúžok sa v dejinách Chyžného spomína len raz, a to v prvom desaťročí 20. storočia. Bol to spevokol cirkevný, ktorý vidol evanjelický učiteľ – kantor Ján Gallo. Bohatší bol divadelno – ochotnícky život, na čom mal najväčšiu zásluhu učiteľ Ľ. Jurin, ku ktorému sa roku 1933 pridal i J. Chlebuš. Nacvičovali divadelné hry i so žiakmi. Na Veľkú noc 22. apríla 1935 pripravili detské divadelné predstavenie. V 30. rokoch ochotnícke divadlo tu zapustilo hlboké korene. Hralo sa pravidelne každý rok. Po divadelnom predstavení obyčajne bola tanečná zábava. Divadelné predstavenia usporiadávali i miestni požiarnici. Dňa 17. apríla 1933 „ohňohasičský zbor“ usporiadal divadelný večierok. Divadelné predstavenia sa uskutočňovali v sále potravného družstva, kde bolo stabilné javisko i s oponou a kde sa zmestilo okolo 100 divákov. Súčasťou kultúrneho diania v obci boli pravidelné oslavy Dňa slobody 28. októbra. Prvé väčšie oslavy boli 28. októbra 1928 pri 10. výročí „trvania“ slobody a 29. októbra, kedy bola na Strašine zapálená vatra slobody. Ďalej to boli pravidelné každoročné oslavy narodenín prezidenta T. G. Masaryka, neskôr Eduarda Beneša, majálesy, juniálesy a i. Na každú školskú oslavu bol pripravený program, ktorý bol zároveň hlavnou náplňou verených osláv, ktoré bývali len vo večerných hodinách. Program tvorili básničky a vlastenecké piesne. V programe chýbali tanečné a hudobné zložky, pre ktoré v Chyžnom neboli podmienky.

Úradné hodiny

Pondelok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Utorok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Streda: 07:00 - 12:00 12:30 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:00 - 13:00

Fotogaléria

Kalendár

Anketa