• Slideshow
  • Slideshow

História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427, (Hyznow) v súpise daní, ale obec je určite staršia nakoľko sa v obci nachádza ranogotický kostol z druhej polovice 13. storočia. Vznikla pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom. Pôvodne patrila do panstva Jelšava, čo jasne vyplýva z opisu hraníc Plešivského panstva z roku 1243. Tu sa spomínajú územia Chyžné, Lubeník, Mníšany (osada obce Magnezitovce) a Kopráš spolu. Obec založili a pôvodne ju obývali baníci zakladaných baní v doline Jelšavy

Chyžné bolo stále poddanskou obcou, po spustošení v roku 1556 bola 40 rokov poplatná Turokom. V 16. storočí patrila do Muránskeho panstva. Obyvatelia pracovali v okolitých baniach a hutách, povozničili, časť sa zaoberala chovom oviec. 

Ďalšie podoby názvu obce v priebehu histórie:

1551 Hysnyo, 1557 Chisno, 1573 Chysne, 1584 Kysnow, 1773 Chissno, 1808 Chyžno, 1920 Chyžné, maď. Chyzsnyo, Hizsnyó.

Baníctvo a železiarstvo podmienilo prudký rozvoj obce v 16. - 18. storočí. Z týchto čias ostali názvy niektorých častí chotára – Banský vŕšok, Hutné, Klinčiareň. Neskôr okrem poľnohospodárstva viacerí obyvatelia pracovali v železiarskych podnikoch na Chyžnianskej Vode. Výnimočným zamestnaním obyvateľstva bolo furmanstvo.

So svojimi ničivými dôsledkami zasiahla I. svetová vojna ja život v Chyžnom (1914 – 1918). Hospodárstvo sa preorientovalo na vojnové s rozličnými obmedzeniami a opatreniami. Nepriamym dôsledkom vojny boli i živelné katastrofy, najmä požiare a šírenie sa rozličných epidemických chorôb.Okrem hmotných a iných škôd nemenšie spôsobila vojna i v oblasti morálky. Koniec 30. a prvú polovicu 40. rokov 20. storočia v dejinách ľudstva vypĺňajú udalosti druhej svetovej vojny.

Odpor proti fašizmu vyústil na Slovensku do povstania, ktoré oznámil Slobodný vysielač v Banskej Bystrici 29. augusta 1944. Obyvatelia Muránskej doliny vrátane Chyžného sa s nadšením postavili na stranu povstalcov. V obci vznikol národný výbor. Dňa 28. septembra prišla do Chyžného 35 – členná partizánska jednotka. Nemecké velenie poslalo na potlačenie povstania dobre vyzbrojené a špeciálne vycvičené vojsko. Koniec decembra 1944 a začiatok januára 1945 sa niesol už v znamení blížiaceho sa frontu od Maďarska. Obyvatelia v strachu pred frontom v neprístupných miestach tunajších lesov si stavali bunkre, v ktorých sa mienili skrývať počas frontu. Dňa 22. januára 1945 prišla do Chyžného prvá hliadka Červenej armády. Život obyvateľov Chyžného, podobne ako iných obcí na oslobodenom území začal plynúť v mierových podmienkach, hoci mier nastal až 8. mája 1945 po totálnej porážke fašistického Nemecka a jeho spojencov. Chyžné prestalo byť pohraničnou obcou a finančnou strážou umiestnenou v kaštieli na Chyžnian Vode, pretože hranice s Maďarskom sa posunuli tam, kde boli pred viedenskou arbitrážou.


V roku 1950 bolo v obci založené JRD. V roku 1972 sa dokončuje kultúrny dom. V roku 1907 bolo v obci založené Potravné družstvo. V roku 1925 si založili obyvatelia Úverné družstvo, fungovalo do roku 1966. V obci fungovalo mliekárenské družstvo. V roku 1937 si postavilo novú budovu na spracovanie a výrobu masla a syrov. Zlikvidované bolo v roku 1953.

Po druhej svetovej vojne mala škola v Chyžnom dve triedy a dvoch učiteľov. Pre malý počet detí bola v školskom roku 1947/48 zrušená druhá trieda. V prvej triede sa vyučovalo s 25 až 28 žiakmi. Od 1. júla 1963 začal Okresný stavebný podnik v Rožňave opravovať budovu i učiteľský byt. Pre nedostatok peňazí sa pokračovalo až od 1.1.1967. Budova bola hotová v roku 1968. Boli v nej dve triedy, 2 prezliekárne, 2 žiacke WC a jeden učiteľský, riaditeľňa s kabinetom, predsieň, chodba, pod časťou jednej triedy pivnica. V roku 1968 bolo postavené oplotenie záhrady, školská a učiteľská dreváreň. V opravenej budove školy sa učilo od roku 1968 do roku 1976, kedy bola v Chyžnom zrušená. Materská škola bola otvorená v Chyžnom roku 1952. V 1962 roku bola vybudovaná nová budova s kompletným vybavením. V roku 1992 bola zrušená pre malý počet detí. Budovu odkúpili súkromné osoby a využívajú ju ako rodinný dom.

Od roku 1994 slúži svojmu účelu prestavaná budova požiarnej ochrany na dom smútku.

Symboly obce

Chyžné, ako všetky obce na Slovensku, používala v minulých storočia v obecnej administratíve vlastnú pečať s osobitným znamením.

Pre obec sa podarilo nájsť dve pečate. Staršia je z roku 1621 a overuje záznam z 21.2.1653 v Protoc. Pechelanium, ktorá sa nachádza v archíve evanjelickej cirkvi v Revúcej. Pečať Chyžného potvrdzuje tento zápis nielen v mene farníkov obce Chyžné, ale aj v mene farníkov obcí Mníšan a Lubeníka.Na kruhovej pečati v erbovom štíte so zaokrúhleným spodkom je nad mesiacom osemcípa hviezda. Kruhopis pečate: SIGILUM  CHI (zno) AD · 1621. (Pečať Chyžné roku Pána 1621).

Druhá, mladšia pečať pochádza z Altenburgerovej zbierky pečatí v MOL (Magyar Országos Levéltár – Štátny archív) v Budapešti, fond Gemer.

Na kruhovej pečati s kruhopisom: SIGILLUM VOMMUNITATIS · CHISNO · 1830* (Pečať obce Chyžné 1830) sú v dolnej časti skrížená kosa a hrable vedľa sekery a nad tým obilný snop vedľa úľa, z ktorej vylietava šesť včiel. Pečať pôsobí veľmi preplnene, ale objednávateľovi zrejme išlo o čo najvernejšie vyjadrenie charakteru obce. Časový rozdiel medzi dvomi pečaťami je vyše 210 rokov. Samozrejme pre návrh erbu obce budeme vychádzať z heraldických pravidiel – čím starší heraldický zdroj, tým cennejší erb – zo staršej pečate, ktorá obsahuje pomerne rozšírené heraldické znaky – osemcípu hviezdu a mesiac, ale v obecnej heraldike na Slovensku v uvedenej forme sú zriedkavé a preto navrhovaný erb bude jedinečný.

V kresťanskej ikonografii znázorňovali hviezdy dianie na nebi. Pannu Máriu zobrazovali často nielen ako stojí na cípe mesiaca, ale aj s gloriolou v podobe koruny z hviezd. Nespočetné hviezdy symbolizovali nespočetné Abrahámovo potomstvo. Krista symbolizuje „jasná hviezda ranná“. Známa je betlehemská hviezda, ktorá priviedla k jasliam troch kráľov z Východu. Osemcípa hviezda je znakom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Pravdepodobne preto sa dostala aj do znaku historickej pečate obce. Mesiac samostatne je symbolom opakujúcich sa zmien, rastu, ubúdania, smrti a znovuzrodenia. Najčastejšie sa pokladá za ženský element. V kresťanskej ikonografii sa s Mesiacom často spájala Panna Mária, či už stojaca alebo tróniaca na mesačnom kosáku, čo v oblastiach historického Rakúska pripomína víťazstvo nad Turkami. Heraldické zobrazenie Mesiaca pramení podľa Böcklera (1688) v tom, že sto Romulových radcov nosilo na topánkach polmesiac v podobe písmena C „na znak toho, že všetko, čo sa pod mesiacom nachádza je pozemské a márne.“ Kombinácia znakov hviezdy a mesiaca teda vytvára zložitý symbolický komplex, ktorý bol už veľmi skoro v heraldike aplikovaný. Preto aj navrhovaný erb obce Chyžné je svojim obsahom hodnotný a vhodne sa zaradí do radu obecných erbov Slovenska.

Erb obce Chyžné

V modrom štíte nad polmesiacom s tvárou osemhrotá hviezda, všetko zlaté. Farebná kompozícia vychádza z nasledovnej úvahy: štít erbu modrý, nakoľko je to farba oblohy, diaľky, čistoty. Modrá farba je tak isto znamením všetkého fantastického, nadzemského. Žltá farba predstavuje večnosť a premenlivosť (hviezda – večnosť, mesiac – premenlivosť).

Pečať obce Chyžné
Okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC CHYŽNÉ.

Vlajka obce Chyžné pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (2/6), modrej (1/6), žltej (2/6) a modrej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená tromi cípmi siahajúcimi do tretiny jej listu. 

Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od ktorých možno odvodiť ďalšie.

Štandarda starostu obce Chyžné má takmer podobu štvorca, jej výška sa však proporčne rovná výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie obkolesené pruhmi obecných farieb. Čiernobiele zobrazenie farieb na erboch je riešené šrafovaním a bodkovaním. Pre erb obce Chyžné : zlatá farba – bodkovanie, modrá farba – šrafovanie vodorovné. 

Znaková zástava obce Chyžné je zástava (vlajka), pri ktorej je obsah erbu premietnutý na textil v tvare obdĺžnika, pričom pomer výšky a šírky zástavy (vlajky) je totožný s pomerom výšky a šírky erbu. 

Kombinovaná koruhva obce Chyžné je kombináciou vlajky obce so znakovou zástavou, ale je upevnená na priečnom rahne a vyťahuje sa na stožiar pomocou lanka. 


Od obecnej pečate je možné odvodiť okrúhle pečate s obecným symbolom, kde stred ostáva nezmenený. Mení sa kruhopis, ktorý môže znieť: 
- CHYŽNÉ · STAROSTA ·
- CHYŽNÉ · OBECNÝ ÚRAD ·
- CHYŽNÉ · OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO. 

Trocha z histórie
Kultúrny život počas I. ČSR sa sľubne rozvíjal, aj keď v obci nebolo ani hudobné ani spevácke teleso, a teda ani tradície tohto druhu. Kultúrne dianie súviselo s tvorbou programu na školské a verejné oslavy štátnych sviatkov, rozličných výročí a celoslovenských osláv, najčastejšie tých, ktoré súviseli so životom a dielom S. Tomášika. Neodmysliteľnými zložkami spoločenského života občanov bola hudba, spev a tanec, najmä v oblasti spoločenskej zábavy a divadelné predstavenia v oblasti kultúry. Hudbu produkovali cigáni, a to už v 2. polovici 19. storočia. Spevácky krúžok sa v dejinách Chyžného spomína len raz, a to v prvom desaťročí 20. storočia. Bol to spevokol cirkevný, ktorý viedol evanjelický učiteľ – kantor Ján Gallo. Bohatší bol divadelno – ochotnícky život, na čom mal najväčšiu zásluhu učiteľ Ľ. Jurin, ku ktorému sa roku 1933 pridal i J. Chlebuš. Nacvičovali divadelné hry i so žiakmi. Na Veľkú noc 22. apríla 1935 pripravili detské divadelné predstavenie. V 30. rokoch ochotnícke divadlo tu zapustilo hlboké korene. Hralo sa pravidelne každý rok. Po divadelnom predstavení obyčajne bola tanečná zábava. Divadelné predstavenia usporiadávali i miestni požiarnici. Dňa 17. apríla 1933 „ohňohasičský zbor“ usporiadal divadelný večierok. Divadelné predstavenia sa uskutočňovali v sále potravného družstva, kde bolo stabilné javisko i s oponou a kde sa zmestilo okolo 100 divákov. Súčasťou kultúrneho diania v obci boli pravidelné oslavy Dňa slobody 28. októbra. Prvé väčšie oslavy boli 28. októbra 1928 pri 10. výročí „trvania“ slobody a 29. októbra, kedy bola na Strašine zapálená vatra slobody. Ďalej to boli pravidelné každoročné oslavy narodenín prezidenta T. G. Masaryka, neskôr Eduarda Beneša, majálesy, juniálesy a i. Na každú školskú oslavu bol pripravený program, ktorý bol zároveň hlavnou náplňou verejných osláv, ktoré bývali len vo večerných hodinách. Program tvorili básničky a vlastenecké piesne. V programe chýbali tanečné a hudobné zložky, pre ktoré v Chyžnom neboli podmienky.

Úradné hodiny

Pondelok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Utorok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Streda: 07:00 - 12:00 12:30 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:00 - 13:00

Kalendár

Aktuality