• Slideshow
  • Slideshow
  • Slideshow

Súčasnosť

Obec Chyžné leží v juhozápadnej časti Slovenského rudohoria (Stolické vrchy), 5 km na SZ od Jelšavy a 9 km na JV od Revúcej, mimo železničného spoja z Plešivca a cestného spoja z Rožňavy pozdĺž Muránskej doliny do Muráňa. Od spojov je vzdialená 1 km smerom na sever od Lubeníka, odkiaľ vedie do Chyžného jediná cestná prípojka. Dedina je vystavaná na terasovitej plošine Muránskej doliny, stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 297 m. Chotár o rozlohe 1952 ha sa rozkladá po ľavej strane riečky Muránky a tvoria ho polia, lúky, pastviny a lesy, jeho prevažná časť je na sever od obce. Okolie obce je odlesnené a táto časť chotára sa využívala a stále využíva na poľnohospodárske účely.

Klimatické podmienky obce patria do pásma mierne teplého ( 4 – 5°C), s ročnými zrážkami 900 – 1000 mm.

Reliéf chotára je značne členitý. Rovnako pestrá je aj jeho geomorfologická štruktúra. Južná časť chotára je súčasťou lubeníckej tektonickej zóny, ktorú tvoria veporiká, severnú časť tvorí pozdĺžne nasunuté gemerikum.

Kataster obce leží v nadmorskej výške od 280 do 1409m, preto je vhodný na pešiu turistiku a zároveň je dobrým poľovným a výborným hubárskym revírom.

Chyžné je pozoruhodné i prvým náleziskom nerastu zvaného hubnerit na Slovensku. Významné je aj lesné bohatstvo. Bohatá je fauna aj flóra. Kataster obce leží v nadmorskej výške od 280 do 1409 m, preto je vhodný na pešiu turistiku a zároveň je dobrým poľovným a výborným hubárskym revírom. Obec Chyžné je známa i vďaka ev.a.v.kňazovi, básnikovi a spisovateľovi Samuelovi Tomášikovi, autorovi hymnickej piesne „ Hej Slováci ! „, ktorý tu od svojich šiestich rokov prežil takmer celý svoj život. V obci je rím.- kat.kostol z 13.-14.st. so vzácnou freskovou výzdobou a oltárom Mjstra Pavla z Levoče. Je vyhlásený za NKP.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427, (Hyznow) v súpise daní, ale obec je určite staršia nakoľko sa v obci nachádza ranogotický kostol z druhej polovice 13. storočia. Vznikla pravdepodobne ešte pred tatársky vpádom. Pôvodne patrila do panstva Jelšava, čo jasne vyplýva z opisu hraníc Plešivského panstva z roku 1243. Tu sa spomínajú územia Chyžné, Lubeník, Mníšany (osada obce Magnezitovce) a Kopráš spolu. Obec založili a pôvodne ju obývali baníci zakladaných baní v doline Jelšavy.
Chyžné bolo stále poddanskou obcou, po spustošení v roku 1556 bola 40 rokov poplatná Turkom. V 16. storočí patrila do Muránskeho panstva. Obyvatelia pracovali v okolitých baniach a hutách, povozníčili, časť sa zaoberala chovom oviec.
Ďalšie podoby názvu obce v priebehu histórie: 1551 Hysnyo, 1557 Chisno, 1573 Chysne, 1584 Kysnow, 1773 Chissno, 1808 Chyžno, 1920 Chyžné, maď. Chyzsnyo, Hizsnyó.

Surovinová základňa Gemera vrátane Chyžného sa vyznačuje veľkým počtom najrozmanitejších rudných ložísk. Najbohatie ložiská železnej rudy. Jedno z ložísk bolo známe už v 16. storočí. Nachádzalo sa v lesnej časti Herichová, kde až do 50 – tych rokov tohto storočia bola viditeľná štôlňa kresanica. Baníctvo a železiarstvo podmienilo prudký rozvoj obce v 16. - 18. storočí. Z týchto čias ostali názvy niektorých častí chotára – Banský vŕšok, Hutné, Klinčiareň. Neskôr okrem poľnohospodárstva viacerí obyvatelia pracovali v železiarskych podnikoch na Chyžnianskej Vode. Bohatú tradíciu železiarskej výroby v Chyžnom dosvedčuje i životopis miestneho železiarskeho podnikateľa Štefana Clementisa. Chyžné je pozoruhodné i prvým náleziskom nerastu zvaného hubnerit na Slovensku. Významné je aj lesné bohatstvo. Bohatá je fauna aj flóra.

So svojimi ničivými dôsledkami zasiahla I. svetová vojna aj život v Chyžnom (1914 – 1918). Hospodárstvo sa preorientovalo na vojnové s rozličnými obmedzeniami a opatreniami. Nepriamym dôsledkom vojny boli i živelné katastrofy, najmä požiare a šírenie sa rozličných epidemických chorôb. Okrem hmotných a iných škôd nemenšie pôsobila vojna i v oblasti morálky. Koniec 30. a prvú polovicu 40. rokov 20. storočia v dejinách ľudstva vypĺňajú udalosti druhej svetovej vojny. Odpor proti fašizmu vyústil na Slovensku do povstania, ktoré oznámil Slobodný vysielač v Banskej Bystrici 29. augusta 1944. Obyvatelia Muránskej doliny vrátane Chyžného sa s nadšením postavili na stranu povstalcov. V obci vznikol národný výbor. Dňa 28. septembra prišla do Chyžného 35 – členná partizánska jednotka. Nemecké velenie poslalo na potlačenie povstania dobre vyzbrojené a špeciálne vycvičené vojsko. Koniec decembra 1944 a začiatok januára 1945 sa niesol už v znamení blížiaceho sa frontu od Maďarska. Obyvatelia v strachu pred frontom v neprístupných miestach tunajších lesov si stavali bunkre, v ktorých sa mienili skrývať počas frontu. Dňa 22. januára 1945 prišla do Chyžného prvá hliadka Červenej armády. Život obyvateľov Chyžného, podobne ako iných obcí na oslobodenom území začal plynúť v mierových podmienkach, hoci mier nastal až 8. mája 1945 po totálnej porážke fašistického Nemecka a jeho spojencov. Chyžné prestalo byť pohraničnou obcou a finančnou strážou umiestnenou v kaštieli na Chyžnian Vode, pretože hranice s Maďarskom sa posunuli tam, kde boli pred viedenskou arbitrážou.

V roku 1907 bolo v obci založené Potravné družstvo. V roku 1925 si založili obyvatelia Úverné družstvo, fungovalo do roku 1966. V obci fungovalo mliekárenské družstvo. V roku 1937 si postavilo novú budovu na spracovanie a výrobu masla a syrov. Zlikvidované bolo v roku 1953. V roku 1950 bolo v obci založené JRD .

Školy. Po druhej svetovej vojne mala škola v Chyžnom dve triedy a dvoch učiteľov. Pre malý počet detí bola v školskom roku 1947/48 zrušená druhá trieda. V prvej triede sa vyučovalo s 25 až 28 žiakmi. Od 1. júla 1963 začal Okresný stavebný podnik v Rožňave opravovať budovu i učiteľský byt. Pre nedostatok peňazí sa pokračovalo až od 1.1.1967. Budova bola hotová v roku 1968. Boli v nej dve triedy, 2 prezliekárne, 2 žiacke WC a jeden učiteľský, riaditeľňa s kabinetom, predsieň, chodba, pod časťou jednej triedy pivnica. V roku 1968 bolo postavené oplotenie záhrady, školská a učiteľská dreváreň. V opravenej budove školy sa učilo od roku 1968 do roku 1976, kedy bola v Chyžnom zrušená. Materská škola bola otvorená v Chyžnom roku 1952. V 1962 roku bola vybudovaná nová budova s kompletným vybavením. V roku 1992 bola zrušená pre malý počet detí.

V roku 1972 sa dokončil kultúrny dom. V r. 1988 bolo rozhodnuté vytvoriť spoločný MNV s obcou Lubeník, ktorá bola strediskovou obcou. Obec sa znova osamostatnilav 07/1991.

V r. 1996 – 97 bola obec splynofikovaná. V roku 2004 sa definitívne rozpadlo Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lubeníku.

V roku 2007 obec vybudovala viacúčelové ihrisko s umelým povrchom. 

Úradné hodiny

Pondelok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Utorok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Streda: 07:00 - 12:00 12:30 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:00 - 13:00

Fotogaléria

Kalendár

Anketa